Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Ring volný... (General Discussion)

Moderátor: Knihovníci

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 09 kvě 2011 18:40

Radosť a bolesť – dve cesty nahor


Niet vari na svete človeka, ktorý by aspoň raz vo svojom živote neprežil radosť, či šťastie, alebo naopak, bolesť a utrpenie. Ide o dve úplne protichodné prežívania, ktoré však majú niečo spoločného. Obe svojou intenzitou dokážu zasiahnuť najvnútornejšie jadro našej osobnosti – nášho ducha.

No a prostredníctvom hlbokého vnútorného rozochvenia, sa človek práve vtedy stáva schopným povzniesť vo svojich čistých, vrúcnych citoch vysoko nahor, až k stupňom Božieho trónu. Pri prežívaní bolesti a utrpenia k tomu dochádza prostredníctvom vrúcnej prosby o pomoc a pri prežívaní šťastia a radosti prejavením hlbokej vďaky za všetko krásne, čoho sa mu dostalo.

Cesta k vnútornému prežitiu blízkosti Božej nie je teda iba výsadou dávnych mystikov, askétov a svätcov, ktorí sa utiahli do samoty, aby hľadali Najvyššieho. Cesta k prežitiu blízkosti Božej je vo svojej prostej prirodzenosti prístupná úplne každému, pretože každý z nás sa vo svojom živote stretáva so silnými citmi šťastia, alebo bolesti.

Mocné prežitie radosti, alebo bolesti dokáže teda silne rozochvieť nášho ducha a prostredníctvom tohto intenzívneho vnútorného prežívania človek získava schopnosť vzletu do výšin, schopnosť priblížiť sa v zlomku sekundy do blízkosti Stvoriteľa, k jeho Duchu, z ktorého malé ľudské duchovné „ja“ pochádza. Je to však možné iba vtedy, ak svoje silné city človek dokáže pretransformovať či už na vrúcnu prosbu, alebo na modlitbu vďaky.

No a takáto chvíľa sa potom môže stať výnimočným okamihom prežitia podpory, posily a ochrany niekoho Veľkého, vše objímajúceho a všetko presahujúceho. Dá sa to len veľmi ťažko vyjadriť slovami a u každého človeka to býva vždy individuálne a osobité. Takéto prežitie, ktorých nebýva až tak veľa, je potom prežitím súcnosti a blízkosti Božej! V každej ľudskej duši to zanechá hlbokú stopu v podobe pokoja a vnútorného mieru. Mnohokrát je človeku ukázaná určitá cesta v jeho ďalšom životnom smerovaní, či spôsob riešenia daného problému, ktorý ho trápi.

Určite bude teda stáť za to, keď sa na celú vec pozrieme trochu bližšie a vezmime si na rad ako prvé utrpenie.

Človek, ktorému sa v živote všetko darí a všetko mu vychádza nechce zväčša vôbec nič počuť o nejakom Stvoriteľovi. Veď si vystačí aj sám, tak načo sa zaoberať „výmyslami“.

Situácia sa ale radikálne mení ak je dotyčný znenazdajky vystavený nečakanému nešťastiu, ak sa mu zrazu z nejakých dôvodov zrúti všetko to, čo doteraz tak dobre fungovalo. A čím býva situácia tragickejšou a neriešiteľnejšou, tým rýchlejšie sa ľudia zvyknú rozpomenúť na Stvoriteľa. A neraz bývajú medzi nimi i bývalí zarytí ateisti.

V bolesti a utrpení zrazu človek, ktorému už možno nemôže nikto a nič pomôcť, vo svojom hlbokom citovom rozochvení a túžbe po pomoci nachádza Stvoriteľa a určitým, ťažko definovateľným spôsobom prežíva nespochybniteľnú realitu jeho jestvovania. Zrazu sa začne úplne inak pozerať na celý svoj predchádzajúci život a na hodnoty, ktoré uznával a ktoré vo väčšine prípadov po tomto prežití vníma ako nesprávne. Neraz práve utrpenie urobí z materialistu človeka presvedčeného o jestvovaní Stvoriteľa a o nevyhnutnosti života v súlade s jeho Vôľou.

Týmto spôsobom nám teda môže prekliesniť utrpenie cestu k Najvyššiemu, cestu k zmene nášho osobného života nie podľa našej vlastnej, nedokonalej vôle, ako tomu bolo doteraz, ale k postupnému prispôsobovaniu sa Vôli Najvyššieho.

Celkom inak to býva pri šťastí. I šťastie hlboko citovo rozochvieva naše najvnútornejšie ja a ak by pri prežívaní citu šťastia dokázal človek zároveň prežiť i vďaku za to, že mu niečo takéhoto krásneho bolo dopriate, mohlo by sa mu to stať bránou k nebesám. Bránou k nebesám a cestou k blízkosti Božej, do ktorej nás môže priviesť naša vrúcna vďaka za šťastie a za nádherný dar bytia, ktorý nám poskytuje tak veľa najrôznejších radostí.

Takýmto spôsobom by sa nám teda mohlo stať prežívanie šťastia našim vzletom k Výšinám. Zmienenú cestu, cestu vďačnosti za všetko krásne však ľudia vôbec nepoznajú a nevyužívajú. Svoje šťastie si totiž zvykli brať ako samozrejmosť a za všetko to pekné a krásne, čo im život prináša nemajú potrebu nikomu ďakovať. Nemajú potrebu byť za to niekomu vďační.

Ľudia už totiž nedokážu pozdvihnúť svoj zrak od hmoty, ku ktorej sa pripútali, lebo sa pre nich stala absolútne všetkým. Nepociťujú nijakú vďačnosť voči Tvorcovi, skutočnému Darcovi všetkých darov, ktoré môžu ľudia požívať. Nepotrebujú byť vďační, pretože neveria v Boha, hoci práve svojou vďačnosťou pri prežívaní šťastia by mohli prežiť jeho blízkosť.

Týmto spôsobom však premárňujú veľkú príležitosť! Príležitosť využiť vďačnosť za svoje šťastie ako bránu do blízkosti Najvyššieho.

Ak ju však nevyužijú, bude im k poznaniu Stvoriteľa daná iná príležitosť! Bude ňou ...utrpenie! Utrpenie, ktoré ľudí privádza k pokore, k spoznaniu pravých životných hodnôt, k spoznaniu nevyhnutnosti usilovania sa k dobru, k čistote a ušľachtilosti, k poznaniu Stvoriteľa a jeho Vôle.

Šťastie a bolesť sú teda dvomi cestami k jednému cieľu. Jednou z nich sa môžeme priblížiť k nášmu Otcovi dobrovoľne, radostne a bezbolestne, prejavovaním vďaky za šťastie, ktoré nám poskytuje.

Druhou cestou sa k nemu približujeme nedobrovoľne a to vtedy, keď sme odmietli cestu prvú a keď sme ho potom nútení hľadať v našom utrpení, bolesti a strádaní.

Jedna z nich je lepšia, druhá horšia. Obe nás však môžu a majú priviesť k jednému cieľu: K prežitiu blízkosti a súcnosti Najvyššieho a k životu podľa jeho Vôle. Ktorú z nich si pre seba vyberieme?

Kód: Vybrat vše
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

prosim pouzivat code
podla pravidiel tohto fora
Misojogi

Moderátor
Uživatelský avatar
Příspěvky: 5638
Registrován: 17 zář 2007 23:41

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod misojogi » 09 kvě 2011 22:49

pointa myslienky co si napisal je ze dva protikladne city
radost a bolest
su cestou k Bohu

hoci v niektorych pripadoch to moze byt pravda
neplati to pre vsetkych ludi
city nie su nosne pre kazdeho ....

neriesis otazku co ked city prestanu

a tiez sa mi nevidi ze negativne city su trestom za to,
ze sme neprijali pozitivne city a Boha v nich
napisal si totiz:
Príležitosť využiť vďačnosť za svoje šťastie ako bránu do blízkosti Najvyššieho.
Ak ju však nevyužijú, bude im k poznaniu Stvoriteľa daná iná príležitosť! Bude ňou ...utrpenie!

zda sa mi to dost velke zjednodusenie
Neviete ako spravit kvalitny ebook? Citajte!
tlacitko HLADAT
podporujem dobu hajenia tri roky pre povodne CZ SK knizky, pre preklady pol roka
digitalizujte prednostne starsie tituly

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 26 kvě 2011 18:40

Boj proti nemravnosti


Vážení správcovia domény atlas.sk. Patrím medzi dlhoročných užívateľov emailovej schránky na Vašej doméne a s jej využívaním som bol doteraz spokojný.

Avšak to, čo vidím takmer vždy po otvorení svojej schránky v poslednej dobe mi jednoducho nedá, aby som nereagoval. A som presvedčený o tom, že s mojimi slovami by určite súhlasili i mnohí súdni a slušní ľudia, ktorí Vám snáď doposiaľ nenapísali iba preto, lebo sú zavalení rôznymi vlastnými povinnosťami a nenašli si na to čas.

Možno už tušíte o čo ide. Áno, ide o oplzlé a nemravné fotografie, ktoré človek uvidí takmer vždy po otvorení svojho emailu. A niekedy to zachádza naozaj až do takých extrémov, že som začal uvažovať o zriadení novej emailovej schránky na inej doméne.

Avšak aj keď si túto schránku vytvorím niekde inde, kde ma už nebude otravovať zvrhlá a nemravná oplzlosť, nie je to riešenie, pretože ak budete pokračovať v spomínanom trende, budete naďalej touto nízkosťou zamorovať a deformovať iných, možno i mladých a nedospelých ľudí.

Prosím Vás preto o zamyslenie sa nad tým, čo robíte a o prehodnotenie obsahovej stránky fotografií, ktoré užívateľ uvidí po otvorení svojej emailovej schránky. Lebo ak Vám ide o určitú úroveň domény atlas.sk, podobné jednanie je naopak skôr cestou pod úroveň. Bežný, priemerný, štandardný a slušný užívateľ totiž nemá záujem o podobné zvrhlosti, objavujúce sa pri čítaní jeho emailovej pošty. No a tí, ktorí o takéto niečo záujem majú, tí si nájdu na internete naozaj dostatok iných príležitostí, kde sa môžu v tomto smere plne realizovať. Tu naozaj nejde o žiadne moralizovanie, ale o elementárne základy slušnosti a úcty k ľuďom.

A okrem toho mi nedá nespomenúť ešte jednu dôležitú vec. Je ňou osobná zodpovednosť. Osobná zodpovednosť za všetko, čo konáme. Myslím tým však teraz na zodpovednosť pred Zákonmi vyššími a nie pred zákonmi pozemskými, ktoré v súčasnosti ľuďom dovoľujú jednať i zlým a nesprávnym spôsobom bez toho, že by sa z toho človek musel zodpovedať.

V chode tohto univerza však platí: Čo kto zaseje, to aj zožne! Skôr, alebo neskôr, ale bezpodmienečne.

Ak niekto seje dobro, jeho žatvou bude dobro. Ak však niekto seje zvrhlosť a nemravnosť, čo asi bude jeho žatvou? Žatvou, ktorá ho v nijakom prípade nemôže minúť? Odpovedať na to nie je potrebné, pretože to každý jasne tuší.

Každý z nás chce prežiť šťastný a spokojný život na tejto zemi. Ak to však naozaj chce, musí sám podľa toho aj jednať. Musí siať dobro, ak chce dobro žať. Inak to nejde. Naozaj to nie je také ťažké pochopiť.

Nie len v mene svojom, ale aj v mene všetkých ostatných súdnych a slušných ľudí Vás preto prosím o zváženie a prehodnotenie svojho jednania.

M.Š. Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
Kód: Vybrat vše
http://www.pre-ludskost.sk/
http://kusvetlu.blog.cz/

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 07 črc 2011 14:00

Vznešený rytier

Po dlhom a hrdinskom živote dosiahol istý vznešený rytier večnosť. Mal sa dostať do Raja, no pretože bol zvedavý, požiadal, či by sa mohol ísť pozrieť najskôr do pekla.

Jeho prianie bolo splnené. Kráčajúc k zvolenému miestu, dostal sa do priestrannej sály. V strede bol prestretý stôl a na ňom misy plné vyberaných jedál. Len prísediaci, ktorí sedeli okolo stola, boli vychudnutí, bledí, s odpudzujúcim výrazom v tvárach.

„Ako je to možné?“ spýtal sa rytier. „Veď majú pred sebou toľko dobrého jedla!“

Dostal odpoveď:

„To je tak: keď sem niekto príde, dostane lyžicu, ktorou sa musí najesť. Táto lyžica je však dlhšia ako jeden meter a každý ju musí držať za koniec. Len tak je dovolené dávať jedlo do úst.“

Vznešený rytier sa zachvel. Osud týchto úbožiakov je strašný. Nech sa akokoľvek snažili, nedokázali si do úst vložiť ani jednu odrobinku.

Vznešený rytier už nechcel nič vidieť a prosil, aby sa smel vrátiť do Raja.

Tam naňho čakalo prekvapenie. Raj sa podobal nádhernej svetlej záhrade, plnej rozmanitého vtáctva, rastlín a harmonickej čistoty, ktorá všade vládla.

Kráčajúc ďalej prišiel do sály, ktorá sa podobala na tú v pekle. Uprostred nej stál stôl, obklopený zo všetkých strán ľuďmi a obložený vyberanými druhmi jedál a dobrôt. Aj títo ľudia mali len dlhé lyžice, ktorými si smeli naberať jedlo. Všetci prítomní však vyzerali sýto a spokojne, vyžarujúc prenádherný pokoj a neskalenú lásku.

Vznešený rytier začal zarazene uvažovať nad tým, ako je to možné, keď predsa prísediaci majú rovnakú možnosť nasýtiť sa. A tak mu svetlý posol, ktorý ho sprevádzal, začal vysvetľovať:

„V pekle sa každý snaží nabrať jedlo a vložiť si ho do vlastných úst, pretože takto sa všetci správali po celý život. Tu sa, naopak, snaží každý nabrať jedlo a s láskou nakŕmiť svojho suseda. A preto nikto nie je nikdy hladný.“

Budúcnosť každého z nás i budúcnosť celej Zeme závisí len od našej ústretovosti a lásky k blížnym. Nezabúdajme na to, pretože v tom spočíva kľúč od krajšej budúcnosti.
Naposledy upravil markus777 dne 13 črc 2011 11:20, celkově upraveno 1

Moderátor
Uživatelský avatar
Příspěvky: 5638
Registrován: 17 zář 2007 23:41

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod misojogi » 07 črc 2011 14:04

markus777
toto nie je forum na reklamu
ale na knihy celkove
nechces tu knihu rovno upnut?
pre vseobecny uzitok ....

ked uz hovoris ze je taka dobra takaby sme si ju mohli precitat
ale robit tu reklamu na nu(zakupenie tej knihy) sa mi nezda celkom vhodne ...
Neviete ako spravit kvalitny ebook? Citajte!
tlacitko HLADAT
podporujem dobu hajenia tri roky pre povodne CZ SK knizky, pre preklady pol roka
digitalizujte prednostne starsie tituly

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 03 srp 2011 15:11

Každý si všetko odpyká!


Aj vy si tak ako mnohí iní myslíte, že si človek môže robiť v podstate beztrestne čo chce ak je natoľko „šikovný“, že ho pritom neprichytia? Ak sa dokáže vyhnúť tomu, aby bol postihnutý súčasnými zákonmi? Myslíte si, že ak je človek obdarený dostatočnou mierou takejto „šikovnosti“ môže naozaj beztrestne klamať, podvádzať, kradnúť, jednať nečestne, byť nespravodlivý a zlý voči iným ľuďom?

Áno, prax nám ukazuje, že sa to dá a mnohí ľudia takýmto spôsobom aj vskutku jednajú, ale naozaj si je možné myslieť, že takáto životná filozofia sa im môže „prepiecť“ skutočne beztrestne?

Pravda je však taká, že absolútne nikto z nás sa nemôže vyhnúť zákonitej nevyhnutnosti odpykania všetkého, čo spôsobil. Vo stvorení totiž jestvuje železný Zákon spätného účinku, pôsobením ktorého sa všetko v kruhu vracia naspäť k svojmu východisku. Nech už je to čokoľvek. Dobré, alebo zlé. Ovocie všetkého, čo sme vykonali sa ku nám po určitom čase zákonite navráti naspäť. A to skôr, alebo neskôr! Niečo ihneď a niečo trebárs aj po veľmi dlhej dobe. Absolútne nič sa však nestratí! Touto neomylnou Zákonitosťou sa zaručuje spravodlivosť! Tá vyššia! Bez tejto Zákonitosti by totiž bol pojem spravodlivosť v čisto ľudskom ponímaní a praktizovaní pojmom celkom prázdnym.

V hĺbke svojho vnútra však predsa len každý z nás jasne cíti, že nejaká Spravodlivosť musí existovať. A ona aj skutočne jestvuje a prejavuje sa prostredníctvom železného Zákona spätného účinku.

Stála nevyhnutnosť odpykávania všetkého, čo človek vykonal, či už svojimi činmi a slovami, alebo dokonca svojimi myšlienkami a citmi, stála nevyhnutnosť odpykávania absolútne všetkého, čo z nás vzišlo je ako reťaz, ktorá nás drží pevne prikovaných k našim predchádzajúcim činom. Je to reťaz, ktorej nemožno dovidieť konca. Reťaz, ku ktorej svojim zlým chcením neustále nadväzujeme ďalšie a ďalšie ohnivká.

No a v nikdy neustávajúcom kolobehu účinkov Zákonitosti, že všetko sa raz musí vrátiť naspäť k svojmu východisku, aby sa učinilo zadosť Vyššej Spravodlivosti je táto nevyhnutnosť stáleho odpykávania nevedomými ľuďmi subjektívne vnímaná ako nikdy nekončiaca reťaz malých i väčších nespravodlivostí a menšieho či väčšieho utrpenia. Nevedomí ľudia netušia, že všetko toto je iba ovocím našich vlastných činov, ktoré sa ku nám vracajú v železnej nevyhnutnosti odpykávania v Zákone opätovného návratu všetkého k svojmu východisku. Ovocie všetkých našich činov sa teda vracia naspäť k bodu, z ktorého povstalo, čiže k človeku samotnému. A takto to ide neustále a bez konca.

Dá sa však vyslobodiť z tohto nikdy nekončiaceho kolobehu? Z  tohto nikdy nekončiaceho kolobehu neustálych, väčších alebo menších strastí? Je to vôbec možné?

Áno, je to možné, pričom existuje iba jedna jediná cesta a tou je ...dobré chcenie! Pevné, vážne, silné chcenie k dobru! Práve takýmto druhom chcenia totiž okamžite staviame konečný medzník v reťazi doteraz nikdy nekončiaceho, neustáleho bolestného odpykávania.

Jedine pevné chcenie k dobru môže teda určiť konečnú lehotu nevyhnutnosti nášho odpykávania. To však samozrejme neznamená, že všetky, našim predchádzajúcim nesprávnym jednaním vytvorené činy nám budú okamžite odpustené, len čo začneme s dobrým chcením.

Nie! Spravodlivosti musí byť učinené zadosť a všetko to zlé, čo sme spôsobili v minulosti musíme spätne prežiť sami na sebe a týmto spôsobom zaplatiť až do toho najmenšieho haliera. Tak to požaduje Vyššia Spravodlivosť!

Avšak aj keď sa našim dobrým chcením reťaz nášho bolestného odpykávania ihneď neskončí už to predsa len nie je reťaz bez konca. V diaľke sa nám už predsa len črtá jej koniec. Už nekráčame iba od menšieho utrpenia k utrpeniu väčšiemu. Už kráčame k vyslobodeniu! K vyslobodeniu z reťaze nevyhnutného odpykávania!

Pevné, vážne a silné dobré chcenie je teda cestou k nášmu vyslobodeniu! Dobré a ušľachtilé cítenie a myslenie, dobrá a ušľachtilá reč a jednanie sú cestou našej slobode. Cestou k spáse!

Miluj svojho blížneho, ako seba samého! V týchto slovách je skrytá veľká múdrosť, pretože všetko, čo robíme iným a ako s nimi jednáme sa napokon vráti ku nám samotným a to už podľa mnoho krát spomínanej Zákonitosti spätného návratu všetkého k svojmu východisku. Všetko, čo teda robíme pre našich blížnych, robíme v skutočnosti iba sami pre seba! Takto možno chápať krok k dobrému chceniu.

Kto ho učiní dospeje k vyslobodeniu, k mieru, k šťastiu a k Svetlu. Kto ho neučiní zostane navždy spútaný reťazou neustáleho odpykávania, až sa v nej, ako v nikdy nekončiacom kolotoči utrpenia uštve na smrť. Na smrť nie len v zmysle telesnom, ale čo je omnoho horšie, i v duchovnom.

Kód: Vybrat vše
   http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

Moderátor
Uživatelský avatar
Příspěvky: 5638
Registrován: 17 zář 2007 23:41

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod misojogi » 03 srp 2011 23:00

Asi nie je vhodné stále žiť len na nudapláži. ;)
Inak si to neviem vysvetliť, že máš takéto zážitky.
Ja nech chodím kade chodím, žiadnych naháčov nestretávam.

mas ma na svedomi
asi minutu som sa rehotal ako divy :-)
Neviete ako spravit kvalitny ebook? Citajte!
tlacitko HLADAT
podporujem dobu hajenia tri roky pre povodne CZ SK knizky, pre preklady pol roka
digitalizujte prednostne starsie tituly

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 02 zář 2011 16:21

Zlatá stredná cesta


To správne je stred. Zlatá stredná cesta. Ľudia však majú tendenciu upadať do rôznych extrémov, ktoré sú škodlivé. A práve v takýchto škodlivých extrémoch sa pohybuje aj ľudské vnímanie mnohých skutočností, súvisiacich s veľkolepým pojmom Boh.

Začnem svedectvom jedného človeka: Keď som si začal v mladosti čítať Bibliu a zistil som, aké ma Stvoriteľ požiadavky na človeka uvedomil som si, že i pri všetkej svojej snahe takým nie som. Prenikol mnou strach a úzkosť. Strach zo zatratenia a z toho, že neprejdem posledným súdom, pretože nebudem dostatočne dobrý.

Vnútorne som zápasil sám so sebou, ale nezriekol som sa viery v Stvoriteľa tak, ako mnohí iní, ktorí túto dilemu poznania vlastnej nedostatočnosti vyriešili navždy a definitívne práve zavrhnutím viery.

Na svojej duchovnej ceste som sa nakoniec stretol s ľuďmi, ktorí zo mňa napokon dokázali sňať toto ťaživé bremeno a ukázali mi, že všetko je úplne inak. Že spasení sme vlastne už boli a to obeťou Ježiša Krista. Že už nič viac nám netreba. Stačí, aby sme iba jednoducho prijali túto obetu a uvedomili si vlastné spasenie.

Človek teda vždy zostáva hriešnym a svojimi silami nemôže nikdy dospieť k spáse. Cesta k spáse vedie jedine cez prijatie obety Krista, ktorá predstavuje akt Lásky Najvyššieho. Toto poznanie ma oslobodilo od ťažoby a úzkosti, ktorú som dovtedy cítil a ja som sa stal slobodným. Slobodným nie zrieknutím sa Stvoriteľa, ale prijatím jeho Lásky.

Toľko zo svedectva jedného človeka. Položme si však teraz zopár otázok: Je tento človek slobodný naozaj a nie iba fiktívne? Nie je jeho domnelé oslobodenie, ktoré získal, iba upadnutím do ďalšieho škodlivého extrému? Neboli náhodou ním pociťované predchádzajúce obavy, strach a úzkosť iba nahradené ďalším extrémom a to mäkkosťou, ba až určitou benevolentnosťou všetko odpúšťajúcej Lásky? Nekonzervuje takéto chápanie Božej Lásky naše chyby a nedostatky, na ktorých odstránení by sme mali intenzívne pracovať?

Vyššie uvedený výklad Lásky Stvoriteľa, ktorý je vlastný väčšine súčasných kresťanských cirkví akoby definitívne negoval, ba dokonca navždy odstránil iný dôležitý princíp, prináležiaci Stvoriteľovi, a to princíp prísnej a neúplatnej Spravodlivosti.

Kristus, ako je známe, však neprišiel nič rušiť a to ani len čiarku zo Zákona! Priniesol na Zem poznanie veľkosti Lásky Najvyššieho avšak bez toho, že by pri tom negoval, odstránil alebo poprel súcnosť Jeho dôslednej, neomylnej a prísnej Spravodlivosti.

Posolstvo Stvoriteľa k človeku sa nachádza v Starom a Novom zákone. V jednom sa hovorí prevažne o Spravodlivosti a v druhom zase o Láske. To pravé však môže vyvstať iba z harmónie a súladu oboch! To pravé sa teda nachádza presne v strede! Je to zlatá stredná cesta harmonického súladu Lásky a Spravodlivosti. Súladu Spravodlivosti a Lásky! Jedno nemôže byť bez druhého!

Prísny dôraz na Spravodlivosť preto vzbudzuje úzkosť a strach, kým zase prílišný dôraz na Lásku vytvára v ľuďoch mäkké a ospanlivé zátišie istej spásy a má za následok lenivosť v odstraňovaní vlastných chýb a nedostatkov, či dokonca tieto chyby a nedostatky priamo konzervuje. A to onou známou okrídlenou vetou, že veď predsa všetci sme hriešni.

Skutočnosť je ale úplne iná! Krásne reči kresťanských cirkví o všetko odpúšťajúcej Láske Stvoriteľa, ktorá sa za nás obetovala na kríži a ktorú stačí iba prijať a budeme spasení sú výmyslom! Sú niečím, čo nadbieha ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Sú niečím, čo cirkvám práve kvôli podporovaniu takejto duchovnej lenivosti privádza tisíce veriacich. Avšak privádza ich iba k cirkám a nie k Bohu! Nie k Bohu, ktorý bol a navždy zostane nerozlučiteľnou jednotou Spravodlivosti a Lásky!

Preč preto so všetkou duchovnou lenivosťou a škodlivým klamom istej spásy. Veľká, neúplatná a prísna Spravodlivosť Pána požaduje čin! Požaduje tú najvyššiu snahu človeka o dobro a o život podľa zásad, ktoré boli dané ľudstvu v Desatore a v Kristovom Posolstve. Požaduje vážnu snahu o odstránenie všetkých svojich chýb a nedostatkov. Vážnu a neutíchajúcu snahu stať sa takým človekom, ako je to požadované Vôľou Najvyššieho.

A iba tam, kde bude práve takéto chcenie, iba tam môže byť potom Božou Láskou k tomuto chceniu pridaný práve taký diel milosti, ktorý bude ešte potrebný k spáse človeka.

Ak bolo kedysi zo Svetla smerom k zemi zvestované: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“, neznamenalo to nič iného, ako pokoj a požehnanie všetkým ľuďom, ktorí v sebe prechovávajú pevné chcenie k dobru.

A vskutku je to tak! Všetka pomoc, požehnanie, všetka podpora, milosť a ochrana veľkého, vševládneho Boha prúdi iba k tým, ktorí sa poctivo snažia byť pravými ľuďmi. Takými ľuďmi, ako je to chcené zhora. Ľuďmi, ktorí zápasia s vlastnými chybami a zo všetkých svojich síl sa snažia žiť podľa Vôle Najvyššieho. Iba takéto vážne a poctivé snaženie môže nájsť milosť v očiach Pána. Iba ono je pravou cestou k spáse.

Kde však takéhoto vážneho úsilia niet, kde sa to ľuďom urobilo pohodlné tvrdením, že Kristus nás už všetkých spasil a nám túto skutočnosť stačí iba prijať a toto bez akejkoľvek ďalšej snahy, ako to chápe väčšina cirkevne veriacich, kde klamlivá istota vlastnej spásy príjemne uspáva k duchovnej lenivosti, tam žiaľ nemôže byť nijakého spasenia, pretože bez práce predsa nemôžu byť koláče. A tak nemôže byť a ani niet nijakej spásy bez intenzívnej duchovnej práce na zmene seba samého k lepšiemu.

Kód: Vybrat vše
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

Pisálek
Uživatelský avatar
Příspěvky: 61
Registrován: 05 srp 2010 11:09

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod Roy Dest » 02 zář 2011 19:07

Dobro je všechno, co podporuje vývoj lidské rasy. Dobro se mění spolu s časem a naším vývojem. Dobro nemusí být nutně příjemné.

Zlo je všechno, co vývoj lidské rasy brzdí. Svého dávného času sloužilo dokonce i válčení, náboženství a komerce ke sdružování lidstva, vymezování životního prostoru, formování kmenů a států a tak dále. Tyhle věci dobře posloužily svému účelu, jsou známkou jisté dosažené pokročilosti lidské rasy a dnes už je, v jejich monstrózně přerostlé podobě nepotřebujeme. Staly se pro nás zlem.

Dobro tedy není určitá konkrétní věc, ale spíš směr, kterým se musíme ubírat. Je to nutnost určitých inovací ve všech oblastech života, větších či menších. Zlo je opak tohoto směru, stagnace, či dokonce zpátečnictví. Když pokračujeme ve vývoji velmi pomalu, tak pro nás prospěšné věci se mění jen velice pozvolna. Může to vyvolat dojem, že existuje konkrétní absolutní morálka. To je ale iluze, taková morálka se stane tím zastaralejší, čím víc se drží u moci a později dojde k o to bouřlivější revoluci. Nejlépe je vítat nové a skutečně pokrokové myšlenky (modely chování, umělecké styly, organizace, instituce, technologie, atd...) a vyhýbat se lákavým anachronismům v novém kabátě.

Moderátor
Uživatelský avatar
Příspěvky: 5638
Registrován: 17 zář 2007 23:41

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod misojogi » 02 zář 2011 19:23

Dobro je všechno, co podporuje vývoj lidské rasy.

ja by som dal doraz aj na jednotlivca a osobu

uz sme tu totiz mali dva systemy ktore davali doraz na pokrok a vyvoj
a vieme ako dopadli ...

volali sa nacizmus a komunizmus ...
Neviete ako spravit kvalitny ebook? Citajte!
tlacitko HLADAT
podporujem dobu hajenia tri roky pre povodne CZ SK knizky, pre preklady pol roka
digitalizujte prednostne starsie tituly

Mudrc
Uživatelský avatar
Příspěvky: 1380
Registrován: 24 srp 2009 21:26
Bydliště: Calgary, AB, Canada

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod lukasfikr » 02 zář 2011 20:31

uz sme tu totiz mali dva systemy ktore davali doraz na pokrok a vyvoj
a vieme ako dopadli ...

volali sa nacizmus a komunizmus ...

To byl jeden smer - levicactvi/socialismus - pouze se drobne odlisoval v privlastku - nacionalni x internacionalni ... metody a vysledky byly stejne ....
If You Don't Stand Behind Our Troops, Feel Free To Stand In Front Of Them !

Pisálek
Uživatelský avatar
Příspěvky: 61
Registrován: 05 srp 2010 11:09

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod Roy Dest » 02 zář 2011 21:00

misojogi píše:
Dobro je všechno, co podporuje vývoj lidské rasy.

ja by som dal doraz aj na jednotlivca a osobu

uz sme tu totiz mali dva systemy ktore davali doraz na pokrok a vyvoj
a vieme ako dopadli ...

volali sa nacizmus a komunizmus ...
"Pokrok a vývoj" tam byly víceméně slova propagandy, tohle je právě ten případ převlečených anachronismů. Nacismus bych nazval spíš návratem k primitivnímu zákonu silnějšího. A komunismus byl něco jako státní kapitalismus, kde jediným podnikatelem byla samotná Strana. (což vedlo k nesmyslné centralizaci a nekompetenci, atd) K pravé utopii komunismu tam nedošlo, to by se museli straničtí pohlaváři dobrovolně vzdát moci, kterou jim diktatura proletariátu přinesla a dokonce zrušit peníze.
Komunisti vznikali okolo začátku století a sám Masaryk je ve 20. letech tvrdě kritizoval. Jenže postřehnout to skryté zpátečnictví a vyhnout se mu vyžaduje intelekt a právě po WW2 zahynuly nebo emigrovaly statisíce českých intelektuálů a osvobozením zpitomělý národ to Rusům sežral i s navijákem.

Ale věda je o tom, že se dělají pokusy a v naprosté většině případů ty pokusy nevyjdou. A jaké úspěchy nám věda přinesla, hlavně tím, že se učíme ze svých chyb a tvrdošíjně je neopakujeme, jako celých čtyřicet let, co se u nás komunismus držel zuby nehty u moci.
Tak proč nezkoumat nové způsoby i v politice? Po totalitních zkušenostech už víme, že tyhle způsoby nikam nevedou a už vůbec ne, když se páchají na velkém území a mnoha lidech. Víme, že lepší je začít v malém, pokud si nejsme jisti.

Zkusit něco nového prostě musíme, protože vidíme, jak je současný systém na konci životnosti, politicky i ekonomicky.
Co se týče jednotlivce, ano, máš pravdu. Ale nejdokonalejší jedinec je takový, který rozvine své zájmy a talenty a dobrovolně se rozhodne dát je do služeb společnosti a podpořit tak její rozvoj, protože má rád lidstvo. Je to něco úplně jiného, než totalitní systém, kdy jsou k tomu lidé přinuceni silou, aby podporovali systém, který jim nevyhovuje, tím že třeba inteligenti budou stavět mosty a kopat uhlí.
Dobrý systém vychovává dobrého jedince a dobrý jedinec se potom stará o dobrý systém, protože se s ním identifikuje, považuje jej za součást sebe sama, za svůj domov.

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 29 zář 2011 10:56

Varovanie líbyjskému ľudu


Nad zábleskom nádeje na slobodný život v Líbyi sa začínajú sťahovať tmavé mračná opätovnej neslobody. Z dostupných informácií z médií začína byť čoraz jasnejšie, čo sa v skutočnosti skrýva za „nezištnou pomocou“ štátov západnej Európy a USA líbyjskému ľudu.

Ako dôkaz uvádzam správu z vysielania slovenského rozhlasu: „Francúzsky premiér, ktorého krajina sa mimoriadnym spôsobom angažovala v konflikte v Líbyi zvolal v Elyzejskom paláci konferenciu o pomoci a ďalšom smerovaní tejto krajiny. Boli na ňu pozvaní zástupcovia povstalcov, britský premiér, ministerka zahraničných vecí USA a čelní predstavitelia štátov Európskej únie. Na konferencii sa budú okrem iného uzatvárať i dohody o obnove konfliktom zničenej infraštruktúry krajiny“.

To podstatné a najdôležitejšie je uvedené v závere správy! Je to uzatváranie lukratívnych dohôd o obnove konfliktom zničenej infraštruktúry. Práve o toto išlo nenásytným kapitalistickým dravcom zo západnej Európy a USA od samého začiatku. Im totiž vždy ide v prvom rade o to, aby mohli dobre zarobiť. A tak sa idú teraz nabaľovať na pomoci Líbyi a ich konečným cieľom je ekonomicky zhltnúť a podrobiť si i túto krajinu tak, ako zhltli, skúpili, podrobili si a zotročili východnú Európu.

Všetky ich slová o slobode, demokracii a ľudských právach sú a vždy boli iba návnadou pre naivných. Ak totiž chceme chytiť rybu, potom ju zabiť a dobre si na nej pochutiť, musíme na háčik nastrčiť lákavú návnadu, aby na ňu ryba zabrala.

Práve takýmto spôsobom sa na sladké a vábivé reči o slobode, demokracii, prosperite a rešpektovaní ľudských práv chytili národy východnej Európy a kým sa stihli spamätať zo svojej naivity, všetko ich národné bohatstvo bolo rozpredané do cudzích rúk.

Takzvané vyspelé západné štáty nás nikdy nemali za nič a aj dnes sme pre nich iba ľuďmi druhej kategórie. Chcete dôkaz? V oblasti poľnohospodárskej výroby dostávajú takzvané staré štáty Európskej únie podstatne vyššie dotácie, ako štáty východnej Európy. Výsledkom toho je nekonkurencie schopnosť s konečným cieľom likvidácie poľnohospodárskej výroby a tým vybudovanie priestoru pre vývoz svojich vlastných, dotovaných potravín.

Je slepý a naivný ten, kto pod pod bielym rúchom baránka a záchrancu sveta, za ktorých sa pasuje USA a západná Európa nie je schopný vnímať pravú podstatu. Je ňou dravá, bezcitná a nenásytná chamtivosť! Ostatné národy sú nimi v skutočnosti vnímané len ako prostriedok k tomuto účelu. O nič iného tu nikdy nešlo a nikdy nejde. Len o vlastné dobro a vlastný prospech vyvolených. Všetky pekné reči a ideály majú slúžiť iba ako zástierka. Majú slúžiť na oklamanie, zavádzanie a paralyzovanie obetí, ktoré v naivnej dôvere nekladú takmer žiaden odpor a stávajú sa ľahkou korisťou dravcov.

Takáto je pravda o západnej civilizácii, ktorá sa samotná už dlhšiu dobu nachádza v kríze a podvedome tuší vlastnú záhubu. Záhubu preto, lebo v zákonoch tohto univerza je to prezieravo a múdro zariadené tak, že všetko zlo, akým je sebectvo, chamtivosť, bezohľadnosť a snaha mať stále viac i na úkor iných sa musia nakoniec zrútiť samo v sebe a v troskách pochovať všetkých tých, ktorí mu holdovali.

Prehnité základy západnej civilizácie, stojacej na týchto princípoch sa už pomaly začínajú rozpadávať a svet sa ocitá v kríze. V kríze spôsobenej a vyvolanej krízou hodnôt! Deficitom skutočných hodnôt a upnutím sa k hodnotám nepravým, falošným a zvráteným.

Krízu, predznamenávajúcu konečný pád začala pociťovať západná civilizácia už v 80. rokoch minulého storočia. To bol dôvod, prečo mala eminentný záujem na páde komunizmu. Nešlo im o slobodu a demokraciu pre tieto národy, ale o hlavne o záchranu vlastnej kože. O to, aby mohli ekonomicky ovládnuť tieto krajiny a svojimi produktami zasypať východné trhy, čím by sa oni sami dostali aspoň načas z už dlhšiu dobu pociťovanej krízy.

Zdanlivá prosperita však trvala iba 20 rokov a to dovtedy, kým sa všetko nerozkradlo, neskúpilo a trhy sa nenasýtili. A keď už nebolo čo ukradnúť, skúpiť a sprivatizovať prišiel kolaps. Prišla kríza. Prišla agónia západnej civilizácie, ktorá ju dokázala prostredníctvom podmanenia si východnej Európy oddialiť len o dve desiatky rokov.

Kôň, ktorý zomiera však najviac kope. Smrteľné kŕče západnej civilizácie stojacej na falošných hodnotách a zúfalá snaha oddialiť hrozivo sa blížiace zrútenie donútili takzvané vyspelé štáty nájsť si ďalšiu obeť. Obeť, ktorej by sa zmocnili a vycicali z nej krv. Obeť, ktorú by okradli a zotročili. To všetko však samozrejme pod vlajkou vznešených ideálov. Ideálov slobody, demokracie a prosperity.

No a novou obeťou sa stal arabský svet a teraz je na rade Líbya. Tamojšiu diktatúru potichu strieda diktatúra iného typu. Diktatúra peňazí a kapitálu! Pre líbyjský ľud je to cesta z dažďa pod odkvap. Ak dovtedy trpeli pod jarmom diktátora aspoň otvorene poznali svojho nepriateľa. Dnes sa im na šiju zakladá nové jarmo. Jarmo o nič menšie, ale o to zákernejšie, pretože sa to deje pod rúškom priateľstva a pomoci.

Vážený líbyjský ľud, nikomu na vás v skutočnosti nezáleží! Tí, čo vám hovoria o pomoci si chcú pomôcť hlavne sami sebe. Pre týchto vlkov v rúchu baránka ste iba kusom koláča, ktorý si chcú rozdeliť, rozkrájať a zhltnúť.

Vážený líbyjský ľud, majte sa na pozore! Neverte im a buďte bdelí! Nedajte sa oklamať, aby ste sa napokon nestali cudzincami a otrokmi vo vlastnom štáte tak, ako sa to udialo podľa osvedčeného a dobre fungujúceho scenára i na našom krásnom, ale naivnom Slovensku.

Kód: Vybrat vše
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.

Analfabet
Příspěvky: 4
Registrován: 25 úno 2011 07:21

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod rheanon » 07 říj 2011 17:07

Obávám se, že objektivně definovat dobro a zlo se nikdy nikomu nepodaří. Vždy, když se o tom mluví, posuzuje se dobro a zlo ve vztahu k něčemu, ať je to ideologie, víra, skupina či jedinec. Hezky je to řečeno v "Pouští a pralesem" -
"Řekni mi, Kali, co je zlé."
"Zlé? Zlé být, když Kalimu někdo ukrást krávu."
"No... dobře, Kali. A teď mi řekni, co je dobré?"
"Dobré být, když Kali někomu ukrást krávu."

Pisálek
Příspěvky: 78
Registrován: 07 lis 2010 15:25

Re: Čo je dobro a čo zlo? Ale naozaj objektívne!

Příspěvekod markus777 » 24 říj 2011 15:41

Amalgámové nebo bílé zubní výplně?

Mnozí lidé se dnes setkávají se dvěma názory ohledně zubních výplní. Jedni lidé se kloní k postoji, že amalgám je dobrý, osvědčený, a že se pod ním méně kazí zuby.

Druhý postoj hovoří o tom, že součástí směsi amalgámu jsou jedovaté látky, jako třeba rtuť a olovo a ty do těla nepatří.

Jsme tedy mezi dvěma názory a teď jaká je pravda?

Nechci se zde stavět do role, že přicházím se 100% odhalením všech důvodů, ale věřím, že pohled z této strany, která je zde popsána mnohé lidi ještě nenapadl, a že může být impulsem pro vysvětlení proč jednomu amalgám může uškodit a proč u druhého se vedlejší účinky viditelně neprojevují.

Vezměme si na pomoc trochu znalostí z oboru fyziky, elektrotechniky a znalosti lidského těla.

O tom, že tělo je řízeno pomocí elektrických signálů, které vychází z mozku dnes málokdo pochybuje. Existuje tedy jakási bioelektřina, která se nachází v lidském těle. Můžeme se tedy ptát proč příroda do lidského těla nezakomponovala kovové materiály? Není to snad proto, že v těle dochází k tolika chemickým reakcím, že by se s kovem v těle mohlo něco stát?

Nyní tedy k chemickým reakcím. Udělal jsem pokus. Vzal jsem si citrón, nebo jablko a propíchl jsem je dvěma hřebíky. Vzal jsem měřící přístroj a naměřil jsem mezi těmito hřebíky elektrické napětí. Pokud zde vzniká elektrické napětí, probíhá zde také chemická reakce, která je vyvolaná kyselým prostředím.

Další věc, která je velmi důležitá je ta, že pokud dochází v roztoku k elektrickému napětí mezi dvěmi kovy, dochází k takzvané elektrolýze, která přenáší částečky kovu od elektrody č.1 k elektrodě č.2. Čímž tedy dochází k uvolnění malých částěček kovu.

Tyto poznatky se používají např. k výrobě kolidního stříbra, nebo při pokovování.

Proč si však zde rozepisujeme tyto poznatky, které zdánlivě s naší otázkou nesouvisí.

Je to proto, že v případě, že se nám v dutině ústní objeví kyselé prostředí, a zároveň máme přítomny minimálně dvě elektrody (amalgámy), vzniká tento proces přímo v naší dutině ústní. Z doposud chemicky stálé sloučeniny amalgámu se malým elektrickým napětím začínají uvolňovat v malém množství jedovaté látky, které postupně oslabují organismus. Další vzniklou nebezpečnou situací je malé elektrické napětí na kořenech zubů, které jsou propojeny s jednotlivými orgány pomocí energetických drah v organismu.

Docházíme pomocí jednoduchých znalostí z oboru chemie, elektrotechniky a biochemie k vysvětlení, proč může být amalgám příčinou oslabení, únavy, nemocí, atd. .

Čím větší amalgámová výplň je, tím hrozí větší nebezpečí pro lidské tělo!

Toto pochopení, nám také vysvětluje, proč těmito problémy trpí jen část lidí. Ano jsou to ti, kteří mají sklony k překyselení.

Překyselení, nebo-li nízké PH v ústech vyvolává tuto chemickou reakci!

Tím se nám také vysvětluje proč lidé co nemají v ústech kyselé prostředí, tyto problémy nemají.

Někteří lidé, kteří mají kyselé prostředí v ústech a přesto nepociťují problémy se zdravím, narušují ještě jiným způsobem onen proces uvolnění škodlivých látek z amalgámu a to:

Dýcháním ústy - pokud totiž není dostatek vlhkosti v ústní dutině, nedochází k vytvoření elektrickému napětí, které potřebuje vlhké prostředí. Toto se nejvíce projevuje v době spánku.

A tak lidé co mají kyselé prostředí v ústech, mají amalgámové výplně a spí se zavřenou pusou, vytváří ideální prostředí pro elektrickou a chemickou reakci mezi amalgámovými výplněmi.

Tímto způsobem lze tedy vysvětlit jak se do organismu dostávají uvolněné miniaturní částečky směsi amalgámu a postupně oslabují naše tělo.

Až tedy uvidíte, jak se do autobaterie nalévá kyselina, aby se na olověných článcích objevilo elektrické napětí, vzpomeňte si, že něco podobného se může vytvořit i ve vašich ústech.

Já sám jsem před několika lety navštívil zubního lékaře k zákroku, po kterém jsem si odnesl v zubních prostorách velkou amalgámovou výplň. Po této návštěvě jsem pozoroval, jak pomalinku měsíc za měsícem mé tělo začíná trpět únavou, stále více a více. Člověk z přirozenosti přičítá tyto stavy svému věku, stravě, stresu, práci a ostatním vlivům. O škodlivosti amalgámu jsem četl, ale nic z toho nebylo podložené, proto jsem to pouze registroval a myslel jsem si, že nejlépe to poznám na vlastním prožití, a tak jsem se amalgámu nebránil. Zvlášť, když od mnohých zubních lékařů slyšíte odpověď, že amalgám je výborný.

Během těch tří let, co jsem měl amalgám, jsem však prožil sám na sobě, že to co jednomu neškodí, druhému škodit může. A vysvětlení máte shora popsané. Jde tedy o míru překyselení a citlivosti organismu! To jsou spouštěče pro reakce s kovem v ústní dutině.

Rozhodně tímto článkem nevybízím k nějakému fanatickému přeplombování všech zubů! Vždy k těmto věcem přistupujte uvážlivě a postupně. Proč? Protože při odvrtávání amalgámu dochází k rozptýlení jemných čáteček v celé dutině ústní a může dojít k následnému zanesení organismu.

Jak tedy postupovat při návštěve zubního lékaře a odvrtání amalgámu?

Odborný nadstandartní úkon používá zakrytí ústní dutiny fólií, a je vidět pouze zub. Toto zakrytí zamezí amalgámu dostat se do tělního oběhu. Toto doporučuji již při propuklé vážné chorobě, kdy by si organismus s dalšími zatěžujícími látkami pro organismus nedokázal poradit a mohlo by se mu vážně přitížit. Při správném odhalení příčiny oslabení, která spočívá v amalgámových výplních, a následné správné výměně za bílé plomby by mělo pomalu postupně dojít ke zlepšování vitality těla.

Pokud se rozhodnete, že postupně si necháte vyměnit amalgám a nemáte na specializovaný odborný zásah, začněte těmi největšími plombami, nebo těmi co Vás bolí. A mezi úkony vrtání atd., když jste vyzváni k vypláchnutí, hodně vyplachujte a snažte se zbavit všech drobných částeček amalgámu, které v ústech ulpěli. Dávejte si pozor, abyste jich co nejméně spolkli a ještě doma si několikrát za den vypláchněte, abyste dutinu ústní co nejvíce vyčistili.

Jsme tedy u odhalení důvodu problémů mnohých lidí, kteří se za své problémy stydí, protože lidem kolem nich amalgám nevadí, nebo postupnou ztrátu vitality nepozorují a svádí ji na stáří. Chci připomenout, že v Číně, kde se medicína rozvinula do mnoha oborů vzniklých z pozorování těla až k energetickým drahám, se vyhýbali dokonce i jedení kovovými nástroji, které jsou tak časté u nás evropanů.

Jaké náhrady za amalgám?

Necítím se způsobilý abych v tomto dal tu nejlepší odpověď a tak se podělím alespoň o to, co se mě a mým známým osvědčilo. Jedná se o bílou výplň, která se vytvrzuje modrým světlem. Mé ženě vydržela skoro deset let. Mé tělo, zuby :-) ji také dobře přijaly.

Nakonec se ve Vás možná vynořuje otázka, a co kovové korunky?

Po mých zkušenostech se přikláním k tomu, že u lidí kteří mají sklon k překyselení, do úst kov nepatří, tedy ani korunky.

Mohu deklarovat ze zkušenosti, kdy mi byl dělán můstek a dostal jsem nejdříve provizorní z pryskyřice, ten tělo přijalo skoro za své. Když byl hotový keramický můstek, který je esteticky opravdu pěkný, vyměnili mi jej místo toho z pryskyřice a ejhle během týdne došlo k odtažení dásní. Proč? Pokud nastává přenos elektřiny mezi kovovými částmi a pokud je jako základ keramické korunky nerezový materiál, jedná se o podobný jev vytvoření elektrického napětí, jako u dvou amalgámů, pouze s tím rozdílem, že se z nerezu neuvolňují životu nebezpečné látky.

Tedy u korunek s kovovým základem, může docházet k odtažení a následnému krvácení dásní z důvodu vytvoření elektrického napětí v ústech, mezi amalgámem a kovovou korunkou (můstkem), nebo korunkou a kovovou korunkou(můstkem).

Výměnu můstku jsem zatím neprodělal, ale o zkušenost se rád v budoucnu podělím.

Na závěr bych tedy chtěl podpořit všechny ty, kteří se k tomuto kroku doposud nemohli odhodlat a díky tomuto vysvětlení pochopily, že jejich potíže mohou být způsobeny i kovy v dutině ústní.

Ti kteří poznali, že jsou naopak těmi, na které nemá amalgámová výplň, kvůli výše uvedenému vetší vliv, prosím o pochopení svých blízkých, kteří za bezamalgámový chrup utratí pro někoho zdánlivě větší částku peněz. Tato částka se u mnohých vrátí větší kvalitou jejich života.

V dávné římské říši pili z olověných pohárů a nakonec byli neplodní. Rtuť je vyloženě jedovatým prvkem a orgán, který je jím oslaben jsou játra a následně celé tělo. Tyto zmíněné prvky amalgám obsahuje. Pokud tedy máte problémy, které v tomto článku byly uvedeny, zvažte možné vyřešení.

Kód: Vybrat vše
http://www.vodasvetla.cz/

PředchozíDalší

Zpět na Obecné diskuze

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 2 návštevníků